Všetci sme jedno

Mirka

Viedenské letisko. 5:10 ráno. Ja a môj duchovný braček odlietame na pár dní. Pracovne. On si vo svojom srdci nesie novučičký domov, žienku a dvoch dráčikov. Ja svoju lásku a Vás všetkých.

Myslím na to, ako sa nepoznáme a pritom sme si blízki. Zvláštne. Krásne :). Myslím na svojich rodičov a bračeka. Myslím na mužov môjho života, na všetky Bohyne, ktoré ma držia s takou nádhernou láskou, na sestry Daničku a Sofku, ktoré ma vedú, učia, chránia. Myslím na všetkých, ktorí keby neboli, tak veľmi chýbajú, a predsa viem, že príde čas, kedy sa naše príbehy dopovedia. Každý deň, každú minútu dovtedy, však túžim, aby cítili moju lásku a vďaku za to, že naše duše spievajú spoločnú pieseň. 

Prví cestujúci. Ľudia, ktorých vidím prvýkrát a už nikdy neuvidím. Toľko farieb, toľko chutí, tónov... Rôzny vek, rôzna farba pleti, rôzna príletová destinácia. Tisíc dôvodov na túto cestu. Jedného z nich bude v letiskovej hale čakať jeho láska; mladá žena vedľa mňa so zasneným pohľadom si akiste v duši predstavuje romantické zvítanie so svojím drahým, vie však, že teraz je sama. Učí sa zo svojej samoty. Dýcha ju, cíti jej múdro. Možno o tom ani nevie, ale práve teraz rastie, práve teraz začína chápať, že všetko je v nej. Neboj sa duša drahá, Tvoja láska je na ceste, len jej najprv dovoľ pocítiť ju vo svojom srdci.

S úctou a pokorou preciťujem nespočetné množstvo príbehov duší, ktoré sa stretli na tomto mieste. Na pohľad nemajú nič spoločné. Na pohľad sú si všetci vzdialení a cudzí. Vesmírna láska, svetlo duše a tlkot posvätného srdca však spája všetko, čo sa pred mojimi očami javí ako individuálne. Sme tu, v dualite, zabudli sme, aké to bolo byť JEDNO. Avšak v tom najmenšom kúsočku našej duše, v tom najskrytejšom kútiku, práve tam cítime volanie. Túžbu opäť spojiť všetko a precítiť toto spojenie. V dokonalej harmónii, súzvuku. Naplnení a šťastní.

Myslím na to, že každý z Vás bude mať dnes krásny deň. Z úprimného srdca si to želám. Aby každá jeho minúta bola plná života. Aby sme milovali. Aby sme dokázali plakať a aby po každom plači prišiel smiech plný detskej vášne a radosti z nepoznaného. Aby každý náš krok zanechal stopu. Stopu lásky a súcitu. Pre nás. Pre iných. Aby sme spolu pochopili, že všetci sme jedno. Niet rozdielu. Prišli sme z jednoty a práve tam sa aj vraciame. Vedome, či nevedome. Ak si zvolíme cestu vedomú, je to nádherné dobrodružstvo. Dych vyrážajúca púť, na konci ktorej je ten nádherný pocit DOMOVA.

PS: Ak Vám je náhodou trošku ťažko - o hodinu s nami vzlietne masa železa ťažká asi 60 ton. Ak dokáže vzlietnuť takáto vec, som si istá, že aj Vaša duša sa dokáže vymaniť z tiaže a letieť ľahkosťou. Ako pohonné hmoty odporúčam vieru, nádej a lásku. Zaručene budú fungovať :)

Prajeme Vám krásne ráno, lásky anjelske. Nech dnes dualita prestáva byť realitou a stáva sa cestou k skutočnosti - jednote láskou tvorenej. 

 

S láskou

Mirka

Dátum: 13.9.2016

Komentáre (3):

AveEva
Lubim Ta
13.9.2016 22:09:34
Anica
Lahucke pristatie Vam Mirka zelam! Dakujem za myslienky, ktore pohnu srdieckom
13.9.2016 08:24:19
Silvia
Také krásne privítanie nového dňa sa mi ani nesnívalo ;-)
Šťastnú cestu a úspešný návrat, Ti prajem, Mirka.
Krásny deň aj Tebe, Nám a Tvojim spolucestujúcim ;)
13.9.2016 07:45:43