Sen o mori

Mirka

Stojím na cípe lode a z výšky sledujem vlny podo mnou. Cítim ich nárazy, nebojím sa. Som príliš vysoko na to, aby ma mohli zasiahnuť. Žiadna z nich ma nezmetie a ak z niektorej z nich pocítim pár kvapiek, napriek prvotnému chladu, pôsobia krásne osviežujúco.

Odovzdávam sa prúdu, plyniem s ním a roztápam sa v nekonečnosti sveta bez hraníc. Nekladiem odpor, nadobudla som  dôveru, že kamkoľvek moja loď pláva, je to smer mojej duše. Tíško, s úžasom sa snažím obsiahnuť veľkosť života a zároveň sa v pokore klaniam pred jeho dokonalosťou a nepredvídateľnosťou. Milujem tento pocit. Je to pocit naplnenia TU V TEJTO CHVÍLI. Netúžim vedieť, táto plavba mi úplne stačí. Je pre mňa výzvou a požehnaním, je pre mňa školou i odmenou.

Rozhliadam sa okolo seba, vidím ďalšie lode a na nich sa plavia tí, ktorých mám v tomto živote pozorovať. Usmejem sa, zakývam im a v hĺbke srdca cítim: "Viem, ako vám je, sme na tej istej ceste, aj keď každý z nás má inú loď.

Strhne sa vietor a bez akéhokoľvek varovania prichádza tá najsilnejšia búrka. Bez varovania, bez času na prípravu. Loď sa nakláňa a mňa premkýna strach. Vyzerá to, že každú chvíľu narazím do skál. Snažím sa ovládať loď, je však na mňa priťažká, sama to nezvládnem. Stroskotám. A predsa, v poslednej chvíli prichádza priateľ. Ani som netušila, že je so mnou na jednej lodi. Pomáha mi upokojiť loď, ustáť situáciu, až kým živel nestíchne. Je so mnou v tých najťažších chvíľach. Keď nastane pokoj, objíme ma, pobozká na čelo a odchádza. So slzami v očiach mu ďakujem, ďakujem za záchranu, za zdieľanie. Nechávam ho ísť, čaká na neho jeho loď, no v tom najposvätnejšom mieste svojej duše si pre neho nechávam miestečko. Navždy.

Pripláva delfín a nesie so sebou posolstvo - si chránená, iba vydrž, máš ten správny smer, si bližšie ako si myslíš. Odrážajú sa od neho tisíce odtieňov všetkých farieb, je nádherný dúhový, plný nádeje. Svojou čistotou roztápa môj strach. Ďakujem mu pohľadom plným lásky a odovzdávam mu všetky obavy a pochybnosti.

Dvíham svoj zrak a pozerám sa vpred - plavím sa v ústrety vychádzajúcemu slnku. Okolo neho sa zjavia tisíce anjelov, hrajú diamantovú symfóniu lásky. Sú nádherní, jemní a silní zároveň a vo svojej posvätnosti vzdávajú hold životodarnej esencii slnka.  Svieti na všetky skaly a útesy, ktoré som zahliadla v diali a pôsobili na mňa desivo. Teraz vidím ich nádheru, čarokrásnu majestátnosť a dokonalosť - a to len vďaka tomu, že som zmenila uhol pohľadu, že som si dovolila vnímať svetlo, ktoré ranný úsvit zo sebou prináša. Ešte pred pár chvíľami som mala pocit tej najväčšej tmy, a zrazu - všetko je preč a ostáva iba SLNKO. V mojom SRDCI.  

Je nádherné, žiarivé a teplé a vysiela mi volajúcu energiu domova. Miesta, kde prichádzam k sebe - JA CELISTVÁ.  A v tejto chvíli viem, že mám všetko...

S láskou a pokorou

Mirka

Dátum: 29.6.2016

Komentáre (2):

Janka
Presne tak Mirka, len zmeniť uhol pohľadu.
Tvoje slová sú pohladením......Ďakujem nebesám, že si.
30.6.2016 12:40:14
ivka
Mirka, v tebe je kúsok zo mňa lebo vždy pises o mne <3
29.6.2016 22:12:56