List Bohyni vo mne

Mirka

Milá moja Bohyňa,

píšem Ti, lebo v poslednej dobe stále viac cítim túžbu nášho spojenia. Kráčam po svojej ceste a v prúde mojich dní počujem Tvoj hlas. Vnímam Tvoje volanie. A som pripravená sa za Tvojim hlasom vydať, pretože viem, že v Tebe nájdem samu seba.

Prosím, kým Ťa nájdem, veď moje kroky cez pocity, intuíciu a vnútorné našepkávanie. Budem sa snažiť nenechať ich prekričať strachom a obavami, myšlienkami o zlyhaní či samote. 

Dovoľ, aby som cítila, že sme jedno, že si vo mne a Tvoja dokonalosť je zrkadlom mojej esencie. Dovoľ mi dýchať ľahúčko a cez dych sa napojiť na najvyššiu podstatu môjho "Ja". Pomôž mi chápať, že sa vo mne prebúdzaš a že toto prebudenie prináša stratu starého, ale predovšetkým sa rodí niečo nové, nádherné. Viem, že pred zrodením je pôrod a ten bolí, ale viem, že je to pôrod prirodzený, rodí sa moja duša, rodím sa JA.

Vieš, niekedy cítim, že sa Ti vzďaľujem. Stávam sa svojim egom a začínam cítiť, že musím bolieť, musím si zaslúžiť, musím sa snažiť, musím... Vďaka Ti za Tvoj láskavý dotyk v týchto chvíľach a pripomenutie, že láska môže, ale musím vo svojom slovníku nemá.

Sú chvíle, keď sa bojím mužov. Mám strach z ďalšieho zranenia. Mám strach, že som príliš, či nie som dosť... Mám strach, že nestačím. A vtedy prichádzaš a šepkáš mi: "Vždy hovor čo cítiš, buď voči sebe úprimná a vesmír tvoj príbeh požehná nehou a naplnením."

A potom zas plačem - trpím, lebo pochybujem, či svoje deti dostatočne milujem. Či ich nespútavam. Či si môžem dovoliť pred nimi plakať, kričať a bolieť. Ďakujem Ti za to, že v takýchto chvíľach vo mne prebúdzaš vlčicu milujúcu svoju svorku, no odhodlanú naplniť svoje túžby a svoju misiu tu na Zemi. Vlčicu hrdú na to, ako vedie svoje dcéry a synov, schopnú chrániť ich pred nástrahami lesa, no schopnú poslať ich na ich vlastnú cestu, keď príde ten správny čas.

Bohyňa drahá, každá moja bunka sa chveje nedočkavosťou, keď sa vo mne prejaví Tvoja láska. Tvoja divokosť. Tvoja nespútanosť a odvaha. Tvoja odhodlanosť cítiť. Tvoja múdrosť pochopiť, že iba ak si dovolím cítiť, má všetko zmysel. Tvoja skúsenosť a prijatie. Tvoje zmierenie sa s tým, čo sa ukončilo. Tvoje odpustenie tomu, čo bolelo. Tvoja láskavosť rozpúšťajúca všetko posudzovanie. 

S hlbokou úctou a pokorou prosím o naše spojenie, Bohyňa. Nech sa v nás snúbi svetlo, milosť, nádej, túžba, ŽIVOT. Ľúbim Ťa.

S láskou

Mirka

Dátum: 28.9.2016

Komentáre (2):

Janka
Úžasné .................Ď.
29.9.2016 14:14:45
Azurmanka
Sestrička, prekrásne, akoby slová mojej duše
28.9.2016 23:22:47