Dnes sa túžim vyznať zo svojich pocitov

Mirka

Moja drahá duša,

dnes sa túžim vyznať zo svojich pocitov. So všetkým, čo sa vo mne deje, čo prežívam. Chcem byť úprimná.

Cítim, ako bohyňa vo mne búra a rúca všetko, čomu som doteraz verila. Pochybujem o správnosti svojich krokov. Nie som si istá, či môj smer, je naozaj smerom, ktorý napĺňa vyšší záujem môjho bytia. Áno, samozrejme, viem, že všetko je súčasť cesty a všetko sa deje, ako sa má. A predsa, riešim pochybnosti, nepohodu, otriasam sa v základoch.

Viem, že sa takto cítia tisícky ďalších duší, avšak všetci vyzerajú tak sebaisto - každý vie, čo by mal, čo musí, nesmie. Vyzerajú až príliš "upratane". Všetci prudko rýchlo "energeticky rastú", každý hovorí o láske. Mätie ma to. Pretože ja to nie vždy takto cítim. Niekedy stratím vieru. Stratím pevné presvedčenie a radšej ako vypustiť z úst slova o láske či jednote, mlčím.

Posudzujem seba aj iných. Veľmi rýchlo dokážem odsúdiť, keď vybočím zo svojho stredu. Okamžite nastúpi program menejcennosti a zlyhania. Áno, ešte stále. Aj keď mám už toľkokrát precítené, že "si zaslúžim šťastie a hojnosť". Ešte stále sa objavia chvíle, kedy o tom vážne pochybujem.

Je viac než pravdepodobné, že urobím veci, ktoré spôsobia búrku. Nebudú sa pozdávať linajkám dnešného sveta. Popravde, akoby sa túžili prejaviť, aby sa cez ne mohol tvoriť svet nový, iný, nepoznaný. A aj keď som sa snažila tieto veci prekrývať "poslušným dievčaťom", nefunguje to. Pýtajú sa von.

Pravda je taká, že som sa úplne zmenila. Som iná ako včera a cítim, že tento proces nie je na konci. Moja pripútanosť kričí: "Nerob to. Prídeš o tých, ktorých miluješ." No niečo vo mne odpovedá: "Vráť sa domov. Čakajú ťa tam tí, s ktorými ťa spája neviditeľná niť bezpodmienečnej lásky."

Som úprimná. Lebo cítim, že inak to nejde. Cítim, že po tomto si, duša moja, túžila. Ego to nechcelo pustiť. Nechcelo sa vyzliecť, zdá sa, že nemá rado pohľad na svoje vnútro :). Počúvla som tvoje volanie a precítila svoje pocity. A tak nechávam všetko plynúť, odovzdávam tejto chvíli všetko, čo v mojom vnútri tlie. Dýcham svetlo a cítim nádhernú slobodu. Pozerám sa do očí svojej vlastnej temnote. Je to omnoho menej strašidelné, ako som si myslela :). V nej sa totiž skrýva doteraz nepoznaný arzenál SVETLA.

Ďakujem. Prijímam. Milujem. Odpúšťam. Žehnám. Všetko a všetkému, čo tvorí mňa.

S láskou

Mirka

Dátum: 18.2.2017

Komentáre (0):